Úloha krvi v ľudskom organizme

Živiny sa v tráviacom systéme vstrebávajú do krvi a tá ich prenáša k všetkým bunkám organizmu. Opačne krv z rôznych tkanív odvádza odpadové produkty látkovej výmeny do orgánov, ktoré ich vylučujú z organizmu. Krv prenáša tiež hormóny, enzýmy a vitamíny. Zúčastňuje sa na udržiavaní telesnej teploty, rozdeľuje teplo po celom organizme nepretržite a rovnomerne. Dôležitá je jej obranná úloha. Svojimi obrannými vlastnosťami je krv schopná brániť organizmus tým, že ničí choroboplodné zárodky a cudzorodé látky, ktoré doňho vnikli.

Normálne množstvo krvi dospelého človeka zodpovedá jednej dvanástine až desatine telesnej hmotnosti, čiže pri hmotnosti 60 kg je to asi 5 – 6 l .

Fyzikálne vlastnosti a zloženie krvi

Krv je červená tekutina, ktorá sa skladá z tekutej časti – krvnej plazmy, a z tuhých súčastí – formovaných elementov, medzi ktoré patria červené krvinky (erytrocyty), biele krvinky (leukocyty) a krvné doštičky (trombocyty). Asi jednu polovicu celkového objemu krvi tvorí krvná plazma. Plazma je tekutina žltkastej farby, obsahujúca až 90% vody. Okrem vody obsahuje anorganické látky (rôzne soli) a organické látky, ako sú bielkoviny, hormóny, vitamíny, žlčové farbivá a niektoré dusíkaté látky.

Červené krvinky — erytrocyty

Červené krvinky sú bezjadrové bunky červenej farby. Tvoria najpočetnejšiu časť krvných formovaných elementov. Zdravý dospelý človek má asi 25 biliónov červených krviniek. Počet erytrocytov v 1 μl (mikrolitri) krvi zdravého muža je asi 5 miliónov a zdravej ženy asi 4, 5 milióna (1 μl = 1 tisícina ml = 1 mm3). Erytrocyty vznikajú v červenej kostnej dreni. Na ich tvorbu okrem iných látok je potrebné železo, ktoré sa do organizmu dostáva v potrave. Veľký význam pri ich tvorbe má tiež vitamín B 12 . Životnosť erytrocytov je 100-120 dní. Za tento čas sa opotrebujú a rozpadajú v slezine.

Hlavnou úlohou erytrocytov je prenos kyslíka. Vykonávanie tejto funkcie umožňuje erytrocytom červené krvné farbivo – hemoglobín , ktorý má vo svojej molekule železo. Červené krvinky obsahujú najviac železa zo všetkých buniek organizmu. Pri nedostatku hemoglobínu vzniká chorobný stav – málokrvnosť (anémia ). Choroba sa prejavuje únavou, dušnosťou, bolesťami hlavy. Príčinou týchto ťažkostí je nedostatočná výmena kyslíka a oxidu uhličitého. Málokrvnosť môže byť zapríčinená i zmenšeným počtom erytrocytov.

Biele krvinky — leukocyty

Biele krvinky sú bezfarebné bunkové útvary, obyčajne okrúhleho tvaru, s bunkovým jadrom. V 1 μl krvi sa nachádza 4 000 – 6 000 leukocytov. Pri väčšine infekčných procesov spojených s akútnym zápalom sa ich počet výrazne zvyšuje. Stav, kedy ich hodnoty prekročia 10 000 na 1 μl sa nazýva leukocytóza.

Leukocyty sa podľa vzhľadu delia na granulocyty, monocyty a lymfocyty. Väčšiu časť z celkového počtu leukocytov tvoria granulocyty (60–70%). Lymfocyty sú zastúpené 20–30% a monocyty iba 2–6% . Každý druh leukocytov má vlastnú úlohu.

Granulocyty

Granulocyty sa nazývajú podľa zrniečok, ktoré sa nachádzajú v ich plazme (tekutá časť bunky). Granulocyty sa tvoria v kostnej dreni. Prvým bunkovým predchodcom granulocytov je myeloblast, z ktorého postupným delením a dozrievaním vzniká granulocyt. Časť granulocytov zaniká ešte v kostnej dreni počas ich vývoja. Všetky granulocyty, ktoré sa vyplavia z kostnej drene do obehovej krvi, necirkulujú. Približne 50% z nich je uložených na vnútornom povrchu cievnej steny. Prítomnosť granulocytov v obehovej krvi je len prechodná a krátka. Granulocyty z krvi prechádzajú z ciev do tkanív, kde žijú asi 2-3 dni.

Hlavnou funkciou granulocytov je zabezpečenie obrany organizmu voči infekciám. Granulocyty sa vyznačujú fagocytárnou schopnosťou. Je to schopnosť pohlcovať a ničiť choroboplodné zárodky (baktérie) a iné cudzorodé látky, ktoré vnikli do organizmu. Fagocytóza sa uskutočňuje tak, že granulocyt svojím telom škodlivinu úplne obklopí a vlastnými enzýmami ju usmrtí a rozloží. Vniknutie cudzorodej látky do organizmu je priamym podnetom na zvýšenie tvorby granulocytov.

Monocyty

Monocyty sú veľké biele krvinky, ktoré vznikajú v kostnej dreni z myeloblastov. Nemajú teda samostatnú materskú bunku, lebo myeloblast je spoločným predchodcom (prekurzorovou bunkou) pre monocyty aj granulocyty. Vyplavujú sa do obehovej krvi a odtiaľ prenikajú do tkanív, kde sa z nich tvoria makrofágy . Tieto tvoria mononukleárny fagocytárny systém. Makrofágy majú odlišné funkcie podľa tkaniva, v ktorom sú umiestnené. Iné funkcie plnia makrofágy v pečeni, iné makrofágy v slezine, v pľúcach a iných orgánoch.

Monocyty sú schopné fagocytovať väčšie častice ako granulocyty. Majú významnú úlohu pri bunkovej imunite t.j. pri transplantácii buniek a orgánov ako aj pri vírusových infekciách.

Lymfocyty

Lymfocyty sú malé biele krvinky, ktoré sa tvoria v kostnej dreni a v lymfatickom tkanive, t.j. v lymfatických uzlinách, slezine, týmuse (detskej žľaze) a lymfatickom tkanive zažívacieho ústrojenstva. Lymfocyty sa podľa pôvodu delia na T- lymfocyty (týmusové) a B- lymfocyty (z kostnej drene). T- lymfocyty sa zúčastňujú hlavne na celulárnej (bunkovej) imunite t.j. na priamej toxickej pôsobnosti proti bunkám, parazitom, vírusom a niektorým baktériám, ako aj pri reakciách počas odhojovania tkanivových a orgánových transplantátov. B-lymfocyty sú nositeľmi humorálnej (protilátkovej) imunity. Tvoria protilátky proti rôznym antigénom (bunkám, mikróbom, bielkovinám a pod.). Protilátky sa naviažu na antigény, ktoré sa tak stanú cudzorodým elementom pre granulocyty a tieto sú potom schopné ich zlikvidovať.

Lymfocyty sa z kostnej drene a týmusu dostávajú do obehovej krvi a lymfatických orgánov. Z celkového množstva lymfocytov sa najviac (70%) nachádza v lymfatických orgánoch. V krvi sú iba 4%, v kostnej dreni menej ako 15% a zvyšok v ostatných orgánoch. Lymfocyty môžu žiť niekoľko mesiacov až rokov. Časť z nich však žije iba niekoľko dní.

Trombocyty — krvné doštičky

Trombocyty sú nepravidelné bezjadrové útvary. Tvoria sa v červenej kostnej dreni. Sú veľmi krehké a ľahko sa lámu. Pri ich rozpade sa uvoľňuje látka zvaná tromboplastín (trombokináza), ktorá je dôležitá pri zrážaní krvi. Množstvo trombocytov v 1 μl krvi kolíše okolo 150 000 až 350 000. Ak je nedostatok trombocytov, vzniká porucha zrážania krvi, krv sa zráža neskoro.

Krvný obraz

Krvný obraz poskytuje podrobné informácie o počte jednotlivých krvných elementov, množstve hemoglobínu a hematokrite. Hematokrit udáva pomer objemu erytrocytov ku objemu krvnej plazmy. Vyjadruje sa v percentuálnych hodnotách. Pre určenie krvného obrazu je potrebné odobrať chorému malé množstvo krvi a odoslať ju do hematologického laboratória.

Normálny krvný obraz

Erytrocyty 4, 5 – 5,5 mil/μl
Trombocyty 150 000 – 350 000 /μl
Leukocyty 4 000 – 9 000/μl
Hemoglobín muži 140 –180 g/l
ženy 120 –160 g/l
Hematokrit muži 47 – 53 %
ženy 40 – 48 %
———
1 μl (mikroliter) = 1 tisícina ml = 1 milióntina litra

Dnes sa počty jednotlivých krvných elementov udávajú v krvnom obraze v hodnotách na liter a nie na mikroliter.

Erytrocyty 4, 5 – 5, 5 x 1012/ l
Trombocyty 150 – 350 x 109/ l
Leukocyty 4 – 9 x 109/ l

Percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov bielych krviniek z ich celkového počtu poskytuje diferenciálny krvný obraz.

Kostná dreň

Kostná dreň je miestom tvorby červených a bielych krviniek, trombocytov a monocytov. Tieto krvné elementy sa tvoria v aktívnej červenej kostnej dreni. Červená farba pochádza od hemoglobínu erytrocytov a od krvi v krvných cievach kostnej drene. Červená kostná dreň sa vyskytuje v plochých a malých kostiach hrudníka, v stavcoch, lebke, krížovej kosti a panvových kostiach. V dlhých kostiach dospelého človeka sa nachádza tuková kostná dreň , ktorá má žltkasté sfarbenie zapríčinené prítomnosťou tuku.

V červenej kostnej dreni sú prítomné jednotlivé kmeňové krvotvorné bunky , z ktorých vznikajú krvinky všetkých vývojových radov. Postupným vývojom (delením a dozrievaním) sa vytvárajú z proerytroblastov erytrocyty, z myeloblastov granulocyty a monocyty, z lymfoblastov lymfocyty, z megakaryoblastov megakaryocyty a z nich následne trombocyty.

Lymfatický systém

Lymfatický systém (miazgové orgány) sa tiež podieľa na krvotvorbe, konkrétne tvorbe lymfocytov. K lymfatickým orgánom patrí týmus (detská žľaza), slezina, lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo zažívacieho ústrojenstva. Týmus je žľazový orgán medzi ľavými a pravými pľúcami vpredu. Lymfatické uzliny bývajú uložené v skupinách, pričom do danej skupiny uzlín sa vlieva lymfa (miazga) prichádzajúca z príslušnej oblasti tela. Preto tieto uzliny sa nazývajú regionálne (spádové). Poznáme regionálne uzliny záhlavové, predné a zadové ušnicové, podsánkové, príušnicové, krčné, pazuchové a slabinové. Početné lymfatické uzliny sa nachádzajú v oblasti panvy, brušnej a hrudnej dutiny.

Lymfatické uzliny sú navzájom pospájané lymfatickými cievami. Lymfatické cievy prebiehajú v sprievode krvných ciev alebo utvárajú bohato rozvetvenú sieť v tkanivách a orgánoch. V lymfatických cievach prúdi lymfa. Je to tekutina, ktorá vzniká prefiltrovaním krvnej plazmy cez steny kapilár (vlásočníc). Lymfa má funkciu transportnú, zúčastňuje sa na prenose živín a odpadových látok buniek. Lymfatické orgány sa zúčastňujú na obrane organizmu, pretože sú i miestom vzniku lymfocytov.