Sterilný režim – čo naozaj znamená?

Sterilný režim nie je absolútna sterilita. Je to súbor technických, organizačných a epidemiologických opatrení, ktorých cieľom je čo najviac znížiť riziko infekcie u pacientov s výrazne oslabenou imunitou.

Od „stanov života“ k moderným transplantačným jednotkám

V začiatkoch transplantácie krvotvorných buniek v 60. a 70. rokoch minulého storočia, a na Slovensku ešte aj na prelome 80. a 90. rokov, boli pacienti umiestňovaní do tzv. „Life Islands“ alebo „stanov života“. Išlo o uzavreté plastové komory s filtrovaným vzduchom, ktorých cieľom bolo čo najviac izolovať pacienta od okolitého prostredia a znížiť riziko infekcie počas obdobia hlbokej imunosupresie.

Postupne sa však ukázalo, že ani najprísnejšia izolácia nedokáže zabrániť všetkým infekčným komplikáciám. Zároveň došlo k výraznému pokroku v antiinfekčnej liečbe, podpornej starostlivosti, diagnostike infekcií aj samotných transplantačných postupoch.

Moderné transplantačné centrá preto dnes využívajú predovšetkým jednolôžkové izby s HEPA filtráciou a kontrolovaným prúdením vzduchu. Od extrémnej izolácie pacientov sa vo väčšine krajín postupne upustilo a dôraz sa presunul na opatrenia založené na vedeckých dôkazoch a dlhodobých klinických skúsenostiach.

V mnohých európskych transplantačných centrách sú dnes návštevy pacientov bežnou súčasťou starostlivosti, pokiaľ návštevníci dodržiavajú základné hygienické pravidlá a nevykazujú známky infekčného ochorenia. Ukazuje sa totiž, že psychická pohoda pacienta a kontakt s rodinou môžu byť dôležitou súčasťou úspešnej liečby.

Kedy pacient potrebuje sterilný režim?

Pacient po transplantácii krvotvorných buniek alebo intenzívnej chemoterapii nie je v sterilnom režime nepretržite.

Najvyššie riziko infekcií vzniká počas obdobia hlbokej neutropénie, teda v čase, keď počet neutrofilných granulocytov klesne pod približne 0,5 × 10⁹/l. Práve v tomto období je organizmus najzraniteľnejší voči bakteriálnym a mykotickým infekciám.

Po obnovení krvotvorby sa riziko infekcií postupne znižuje a mnohé obmedzenia už nie sú potrebné.

Je prostredie naozaj sterilné?

Napriek názvu nie.

Žiadna nemocnica na svete nedokáže vytvoriť absolútne sterilné prostredie. Ani operačné sály, ani transplantačné jednotky nie sú sterilné v pravom slova zmysle.

HEPA filtrácia, pretlakové miestnosti, pravidelné upratovanie a dezinfekcia významne znižujú množstvo mikroorganizmov v prostredí, ale nedokážu ich úplne odstrániť.

Cieľom sterilného režimu preto nie je vytvoriť prostredie bez mikroorganizmov, ale minimalizovať riziko expozície pacienta potenciálne nebezpečným patogénom.

Odkiaľ vznikajú infekcie?

Mnohých prekvapí, že významná časť závažných infekcií nevzniká z okolitého prostredia, ale z vlastnej mikrobiálnej flóry pacienta.

Ľudský organizmus prirodzene obsahuje miliardy baktérií na koži, v ústnej dutine aj v tráviacom trakte. Počas hlbokej neutropénie a pri poškodení slizníc chemoterapiou môžu tieto mikroorganizmy preniknúť do krvného obehu a spôsobiť sepsu – prienik baktérií do krvného obehu.

Aj preto sa závažné infekcie môžu vyskytnúť napriek tomu, že pacient dodržiava všetky odporúčania a nachádza sa v optimálnych podmienkach.

Multirezistentné „nebezpečené“ baktérie – celosvetový problém

Transplantačné centrá po celom svete pravidelne prijímajú pacientov z iných nemocníc, často po opakovaných hospitalizáciách, invazívnych výkonoch a viacerých cykloch antibiotickej liečby. Nie je preto výnimočné, že pacient je pri prijatí kolonizovaný multirezistentným mikroorganizmom, hoci nemusí mať žiadne príznaky infekcie.

Niektoré baktérie môžu byť určitý čas nezachytiteľné alebo prítomné len v minimálnom množstve. Počas obdobia hlbokej neutropénie a imunosupresie sa však môžu opätovne premnožiť a stať sa príčinou závažnej infekcie. Z tohto dôvodu je aj opakovane negatívny skríningový odber len momentálnym obrazom situácie a nedokáže úplne vylúčiť budúci vznik infekčnej komplikácie.

Naše transplantačné centrum ako jediné pracovisko na Slovensku zabezpečujúce nepríbuzenské transplantácie krvotvorných buniek preberá pacientov zo všetkých regiónov krajiny. Staráme sa tak o pacientov po predchádzajúcej liečbe na mnohých rôznych pracoviskách, pričom každý pacient prichádza so svojou individuálnou mikrobiologickou anamnézou a rizikovými faktormi.

Problematika multirezistentných mikroorganizmov preto nie je špecifická pre Slovensko ani pre konkrétne zdravotnícke zariadenie. Predstavuje každodennú realitu transplantačných centier v celej Európe aj vo svete a patrí medzi najväčšie výzvy modernej nemocničnej medicíny.

Čo robíme pre bezpečnosť pacientov?

Moderná transplantačná medicína využíva celý rad ochranných opatrení:

• HEPA filtráciu a kontrolované prúdenie vzduchu,
• pravidelný monitoring prostredia,
• dezinfekčné a hygienické režimy,
• skríning rizikových mikroorganizmov,
• preventívnu antibiotickú, antivírusovú a antimykotickú liečbu,
• prísne postupy pri manipulácii s centrálnymi žilovými katétrami,
• kontinuálne vzdelávanie zdravotníckeho personálu.

Naše pracovisko spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce z platnej legislatívy a odborných odporúčaní pre transplantačné centrá.

Je potrebné zdôrazniť, že samotný záchyt mikroorganizmu v prostredí automaticky neznamená ohrozenie pacienta ani zlyhanie zdravotnej starostlivosti. Práve naopak – účelom monitoringu je takéto nálezy včas identifikovať a prijať primerané nápravné opatrenia.

V prípade zistenia nevyhovujúceho nálezu sa bezodkladne realizujú opatrenia, ktoré môžu zahŕňať opakovanú dezinfekciu priestorov, kontrolu a servis vzduchotechniky, revíziu pracovných postupov, dodatočné školenie personálu alebo opakované mikrobiologické vyšetrenia. Cieľom je odstrániť zdroj kontaminácie a overiť účinnosť prijatých opatrení.

Takýto systém priebežnej kontroly a nápravy je štandardnou súčasťou fungovania transplantačných centier na celom svete a predstavuje jeden z pilierov bezpečnosti pacientov.

Čo sterilný režim dokáže a čo už nie

Sterilný režim významne znižuje riziko infekčných komplikácií. Nedokáže ich však odstrániť úplne.

Transplantácia krvotvorných buniek patrí medzi najnáročnejšie medicínske výkony vôbec. Liečime pacientov s život ohrozujúcimi hematologickými ochoreniami, u ktorých je samotná základná choroba často spojená s vysokým rizikom úmrtia.

Napriek maximálnemu úsiliu zdravotníckeho personálu, dostupnej modernej liečbe a dodržiavaniu všetkých odporúčaných postupov sa nie vždy podarí nepriaznivému výsledku zabrániť.

To však neznamená, že zlyhal sterilný režim alebo že nebola poskytnutá správna zdravotná starostlivosť.

Záver

Sterilný režim predstavuje jeden z najdôležitejších pilierov transplantácie krvotvorných buniek. Jeho úlohou je minimalizovať riziko infekčných komplikácií, nie vytvoriť absolútne sterilné prostredie.

Infekcie u pacientov po transplantácii krvotvorných buniek sa vyskytujú aj v najlepších transplantačných centrách sveta napriek najprísnejším preventívnym opatreniam. Moderná transplantačná medicína preto stojí na kombinácii kvalitného technického zázemia, skúseného zdravotníckeho personálu, dôslednej prevencie, včasnej diagnostiky a rýchlej liečby komplikácií.

Naše pracovisko dlhodobo patrí medzi najväčšie transplantačné centrá v regióne. Len v minulom roku sme realizovali 75 alogénnych transplantácií krvotvorných buniek a dlhodobo vykonávame viac ako 50 alogénnych transplantácií ročne. Ako jediné pracovisko na Slovensku zabezpečujeme aj nepríbuzenské transplantácie krvotvorných buniek pre pacientov z celého Slovenska.

Napriek všetkým pokrokom modernej medicíny zostáva transplantácia krvotvorných buniek jednou z najnáročnejších liečebných metód. Liečime pacientov so závažnými a často život ohrozujúcimi ochoreniami, pri ktorých ani maximálne úsilie zdravotníckeho tímu nemusí vždy viesť k úspešnému výsledku. To však nemení nič na skutočnosti, že vďaka transplantáciám dnes dokážeme zachrániť a vyliečiť pacientov s ochoreniami, ktoré boli ešte pred niekoľkými desaťročiami prakticky neliečiteľné.

Naše výsledky sú porovnateľné s výsledkami renomovaných európskych transplantačných centier a sú pravidelne reportované do Európskej spoločnosti pre transplantáciu krvi a kostnej drene (EBMT), ktorá dlhodobo monitoruje kvalitu a výsledky transplantačných programov v Európe.